Laniris č.120

*pristahovala sa k mattovi.Prezerá sa po miestnostiach,je jej ešte stále zle.Matt je v práci.Sadne si na pohovku a zapne telku.Je jej naozaj velmi zle a tak beží na WC a znova sa vyvracia.rozmýšla na d tým že by to mohlo byť od toho že nič nejedla lebo keby tak by to vyvracala.Radšej si lahne do postele a má pokoj.*

náš dom:

kuchyňa:

Bar:

spálna:

obývačka:

kúpeľňa:

terasa:

jazierko:

*príde z práce konečne domov a vidí Tinu v posteli* Čau! Čo sa stalo? Čo je? *spýta sa s údivom*

*pozerá na Matta* Ale nič trocha mi je zle, som trochu vyčerpaná *povie a snaží sa upokojiť samu seba*

Tina neklam, je ti hrozne zle ja to na tebe vidím.

Ale vážne len trocha nie som vo svojej koži *zasa jej príde zle* Idem sa trocha najesť. *povie a vstane z postele*

Nie, ty tu len lež ja ti to pripravím. *povie a usmeje sa na ňu*

Oh, ďakujem si milý *usmeje sa a dá mu jemný bozk na líce potom sa zakryje perinou*

*Odíde do kuchyňe pripraviť jej jedlo. Čo jej môže byť? Veď to je už druhý krát. Hmm... nakladá na tanier rožky a natiera ich maslom keď je jedlo hotové ide za ňou do spálne*

Ďakujem to si nemusel *usmeje sa a zoberie si tanier*

Ozaj, zlatko nemala by si zájsť k lekárovi? Teraz ti v poslednom čase není dobre.

Čo ja viem tak môžem ale nemyslím že to nejak treba. Radšej si niečo pôjdem kúpiť do lekárne. *povie, vstane s postele, vyzlečie sa z dotrhanej nočnej košele a oblečie si niečo schopnejšie.*

Dobre. Už ideš? Tak ja ťa počkám doma.

* je pred domom ale predtým než vôjde schová tehotenský test do vrecka*
...
*dá si tie lieky proti nevoľnosťi a potom ide vyskúšať aj to dhruhé.Príde do kúpelky prečíta si návod na použite.je napatá v živote to pred tým neskúšala.*Raz sa treba uistiť*povie si a postupuje presne podla návodu.Chvíľu čaká čo jej to ukáže. Nadýchne sa a vidí výsledok.Čiarka,..čiarky...,dve čiarky!!! Och bože! Ja som tehotná! Ako to poviem Mattovi!,Ešte sme dieta vobec neplanovali!*zavrie oči a zatvára ich a otvára ich akoby bola predsvedčená že jedna čiarka odtiaľ zmizne.Zúfalo sa pozrie do zrkadla.Vidí sa ešte horšou ako kedy bola.Všetky veci čo použila zbalý do papiera a vyhodí do koša.*zo všetkého je vystrašená a ide za mattom do spálne a po ceste si ticho hovorí*Ako to že som to nezbadala skôr?!* je z toho uplne mimo.Príde do splalne,lahne si na postel otočená mattovi chrbtom.*

*Vidí že Tina už prišla a tak ju zo zadu obíjme*

*Cíti mattov silný stisk na bruchu a tak mu dá tie ruky preč lebo sa bojí o to bábätko.*

Čo je? Ešte ti nezabrali tie lieky aha.Prepáč,radšej vypnem tú telku aby ťa nerušila.*povie vypne televíziu,a prikryje ju paplónom*nechám ťa tu samú.Hej?

Dobre... *povie neisto.Je tu sama skrytá pod paplónom a rozmýšľa*Akoby som mu to povedala?*pýta sa sama seba*Možno sa bude hnevať.Vôbec sme to neplánovali a teraz na to není situacia.Možno sa až tak hnevať nebude...Hlavne že mi už nieje zle.Je to vážne hrozné.Určite si ho nedám zobrať to je isté.Strašne sa bojím...*zaspí*

Matt?*spýta sa nesmelo*Kde si?

*začuje Tinn hlas a príde za ňou* Ach už si sa zobudila! * milo sa na ňu usmeje, násladne sa trocha zamračí a trocha smutným tónom sa spýta* Je ti už lepšie?

Uhm...*zamrmle a vzdychne si* Áno je mi trocha lepšie. *usmeje sa hoci nemá dobrú náladu. Potom sa zdvihne s postele a dá Mattovi jemný bozk na líce* Zlatko musím ti niečo povedať...*oznámi a v jej hlase cítiť nervozitu*

To som rád. Asi to nebolo nič vážne.* to že Tine lepšie mu zdvihne náladu potom pocíti Tinin jemný dotyk pier a zahorí k nej ešte väčšou láskou* Jasné, počúvam.*premýšľa čo mu chce Tina oznámiť*

Miláčik,*zamyslí sa nad tým čo mu povie, zhlboka sa nadýchne, bližšie sa pritúli k mattovi. Na poslednú poslednú sekundu všetko obráti...* som ti veľmi vďačná že sa o mňa takto staráš len čo som prišla, si vo všetkom veľmi ochotný, hneď si sa mi prispôsobil, veľmi si to vážim.*nepovedala všetko čo má na srdci, bojí sa mu povedať pravdu..*

*bez váhania odpovedá*Pani Cisárovná, sa som poctený že vám môžem pomáhať!*zasmeje sa.*

*zasmeje sa spolu s ním a má veľmi zlý pocit že mu nepovedala čo najprv chcela* A ja si to veľmi vážim! *povie potichšie a zadíva sa mu hlaboko do očí* Ehm, práve som si spomenula...*v tom okamihu sa od neho odtrhne a zaklame*...musím ísť niečo nakúpiť * už aj kráča k dverám a oblieka si kabát*